Spoznala som raz jedného chlapca a dnes sme už spolu rok. Ako rýchlo to ubehlo. Ked sme spolu začali, bolo to ´príliš čudné na to, aby z to vôbec chvílu vydržalo. Dned už viem, že moje chovanie sa mohlo rovnať chovaniu malého decka alebo dákej vytretej 13ročnej pipke:) Som rada, že dnes dokážem o tom hovoriť s úsmevom n TVáRI.
Dned žijeme všetci mladí v dobe, kedy väčšina z nás začala popíjať alkohol v takom veku, že naším budúcim deťom by sme ruky zlámaly. Udivuje ma ako som sa aj ja mohla vtedy chovať tak ako som sa chovala. Kto za to môže? Táto doba alebo zlá výchova v rodine? Pravdupovediac sú to kamaráti. Bola smo vychovávaná s toľkou láskou a istotou v rodine, ale aj tak som sa spoznávala s ľudmi s ktorými by som si dnes ani ruky nepodala.. A prečo? Kedysi som nemala istotu v nikom a ani skutočných kamarátov. Skutočný kamarát nie je ten ktorý ide s tebou za každú haluz. Je to ten, ktorý ti povie PRESTAN s tým alebo nerob to. Je to človek ktorý ťa dokáže tak strašne nasrať, ale ty sa vždy ku nemu vrátiš a odpustíš. Kedysi som mala kamarátku. Vraj kamarátku :D... Bola to v skutočnosti len moja posledná možnosť a ja som bola pre ňu čímsi rovnakým. S ňou som sa cítila husto, ved husté trinásky sú fajn :D Bola som s ňou tak dlho, že po čase som nechápala čo vlastne robín. Nechala som sa ňou tak ovplyvňovať! Ale z nás dvoch som bola ja tá hlúpa, lebo som nebola sebou. Ani dnes niesom sama sebou, pretože podla mna, človek nikdy sám sebou nebude. Lebo nikto nikdy nebude mať v hlave všetko v poriadku :D Dnes mám však už niekoho, kto ra mnou stojí. Kto ma môže každodenne vytáčať a ja jeho. Mám niekoho, koho urážka bolí viac ako od kohokoľvek iného. Niekoho komu môžem veriť. Niekoho pre koho moje zlyhanie bude jeho sklamaním. Niekoho, kto mi skrášli môj obyčajný deň v škaredom počasí. Niekedy ho nenávidím a som nervozna z neho, no niekedy sa bez neho zbláznim. A píšem to len tak... pretože sa nudím a preot že ho ľúbim :)
Komentáre